reklama

Lesk a bieda SuperStar

Práve som si párkrát vypočul prvé albumy finalistov SuperStar. No... V Afrike hladujú deti, v Ázii sa snažia zabrániť pandémii vtáčej chrípky, v Európe horia autá, Austrália musela schváliť nový protiteroristický zákon a Amerika je proste Amerika. Vo svetle týchto udalostí sú počiny finalistov len drobnou tragédiou, ktorá vlastne ani nestojí za zmienku. Ale predsa...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)

SuperStar mám rád. Neviem prečo, ale kým klasické reality show typu Malý Vyvalený vo mne vzbudzujú pocit, ako keď vidím obtiahnuté rifle na obéznej pani pokročilého veku, cez ktoré jej prevísajú faldy tuku, SuperStar na mňa zafungovala rovnako ako na väčšinu obyvateľov Čiech a Slovenska. S nadšením som sledoval českú SuperStar ako niečo, čo tu ešte nebolo. Slovenská SuperStar zas mala geniálnu atmosféru, aj keď ku koncu strácala dych rovnako, ako jej česká kolegyňa.

Všetko sa má svoj koniec, a tak sa skončil aj tento ošiaľ. Nastalo hluché obdobie, kedy Slovákov zabávala šarmantná blondína z Východu s jej dlhovlasým, intelektuálnym manželom s hlbokými vedomosťami v oblasti psychológie. Ak si niekto myslel, že takto vyzerá peklo, bol na omyle. Po nich prišiel súčasný marast, ktorý ovládol všetky médiá. Nikde sa nevraví o ničom inom, v novinách sa tomu nedá vyhnúť, v rádiu tiež nie a na internete len s najväčšou opatrnosťou. S láskou a dojatím som spomínal na časy, kedy sa ľudia na Slovensku bavili o tom, ako kto spieva a nie o tom, kto si čo včera oholil v sprche.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Finalisti SuperStar boli proste sympaťáci a na ich prvé albumy som sa celkom tešil. Ako prvý album sa mi do rúk dostal album Katky Koščovej – Ešte sa nepoznáme. Zo začiatku si všetci mysleli, že singel, čo dala do rádií, je len nepodarený vtip. Nesmial sa nikto... Potom som si vypočul celý album a spokojne som sa usmial. Zase som mal pravdu! A to keď som tvrdil, že Koščová je len priemerná speváčka s priemerným hlasom, ktorá je zaujímavá ako cesta do práce. Rovnaký je aj jej album – plytký, bezduchý, nezaujímavý hudobne aj textovo. Nebyť toho, že celú súťaž vyhrala, tak je to celkom vtipné. Takto to len potvrdzuje teóriu, že systém všeobecného hlasovania proste nefunguje. Ľudia nemajú tendenciu zvoliť to najlepšie, ale to najpriemernejšie, čo nikoho neurazí. Žiaľ, podobne to asi funguje aj pri voľbách do NR SR...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po krutom fiasku Katarínky sa odvážil vydať album Tomáš Bezdeda. Zo začiatku sa mi to zdala byť podobná bieda ako album Koščovej, ale vo svetle toho, čo prišlo po ňom som si musel mienku upraviť a skonštatovať, že Bezdeda splnil úlohu – vydal album, ktorý síce nijak nevybočuje z radu slovenského popu, ale v jeho rámci patrí k tomu lepšiemu. Jednoduché, pohodové CD, ktoré môže bežať ako podmaz, keď sa človek potrebuje sústrediť na niečo iné než počúvanie hudby.

S albumami finalistov sa vzápätí roztrhlo vrece a nasledovali jeden za druhým. Do rúk sa mi dostala tragédia s menom Exoterika. Učinená hrôza s odporným nápadom prekladať každú z „pesničiek“ vlastným introm, ktoré už len doplní tú povestnú kvapku, ktorou pretečie pohár trpezlivosti. Problém je možno aj v tom, že hudbu akú produkuje Arash naozaj nemusím a toto ja tak bezostyšná kópia, ako bunda Abibas z Miletičky. Analógia platí aj v prípade porovnávania kvality. Jediné, čo je na Jarošovom produkte sympatické je fakt, že ako jediný si našiel vlastný štýl, ktorého sa drží. Osobne si síce myslím, že dopadne ako Konček a obaja sa stratia práve vďaka preferencii žánru, ktorý (snáď) nikdy nebude väčšinový, ale sympatické to je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tomáš Kelecsényi (či ako sa to jeho meno vlastne píše) sa pochlapil a aj keď vypadol ako prvý, dokázal, že spievať vie. Jeho album je porovnateľný s výtvorom Tomáša Bezdedu. Nenáročný, počúvateľný popík, ktorý neurazí, aj keď na druhú stranu ani neprivedie do vytrženia.

Z celej SuperStar som sa najviac tešil na albumy Sama Tomečku a Martiny Schindlerovej. Dôvod je jednoduchý – páčili sa mi hlasovo, aj svojím skôr rockovejším zameraním. Viesť polemiku o tom, či Martina neprehrala SuperStar len preto, lebo je mladá (šteňa jedno!), pekná (to sa predsa neodpúšťa!) a pochádza z Bratislavy (odporní blaváci!) už nemá význam. Každopádne sa zdalo, že zo všetkých finalistov má najväčší potenciál vydať úžasný album, aký slovenská hudobná scéna postráda od čias Mullerovej 01-ky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ako to dopadlo? Ak niekto dúfal v rozvírenie stojatých vôd slovenskej populárnej hudby, tak dúfal márne. Sklamanie roka sa začína príšernými pesničkami ála Misha. Bŕŕŕŕ! Nikdy viac! Pokračuje to trochu znesiteľnejším popíkom, kde občas badať náznak toho, že Martina by aj vedela spievať, len keby jej to pesničky umožňovali. Nasleduje tisíc remixov tej istej priemernej skladby, po ktorých už prichádza vyvrcholenie albumu vo forme bonusov, ktoré sú absolútne najlepšie. Paradoxne sa jedná o piesne Je T´aime a My Way, čiže o cover verzie legendárnych piesní. Celkovo je CDčko nesúrodým mixom treťotriednych skladieb, ktoré pôsobí dojmom, že Martina proste musela vydať CD, a tak jej producent otvoril zásuvku, v ktorej mal všetko, čo sa mu doteraz nepodarilo natlačiť nikomu inému a vnútil to Martine. Na jej mieste by som ho zavesil do prievanu za to, čo mu je najdrahšie. Preč je rocková póza, Martinin talent sa dá z pesničiek len tušiť a celé CD je vhodné tak akurát ako podnos pod šálku s kávou z automatu.

Posledný album, na ktorý mi ešte ostávali sily bol album Sama Tomečku – Mladý a drzý. Opäť – ak niekto dúfal, že na Slovensku vznikne konečne po rokoch album plný rockových vypaľovákov, tak nech si pekne nechá zájsť chuť. Je to síce to najrockovejšie, čo sa finalistom podarilo vydať, ale aj tak to nepresahuje hranice mainstreamu. Na druhú stranu je to jeden z mála albumov, ktorý som si pustil znova bez bolestivého povzdychu a po pár vypočutiach môžem skonštatovať, že aj keď sa nikdy nestane mojou srdcovkou, stále je to CD, ku ktorému sa občas vrátim.

Ešte stále som nepočul album Roba Miklu, ktorý má vyjsť o pár dní a ďalších dvoch finalistov, u ktorých vážne netuším, či plánujú niečo vydať, alebo nie. Je mi to dosť jedno a najbližšieho pol roka už nechcem o finalistoch nič počuť. V mojej neoficiálnej hitparáde zvíťazil Samo Tomeček, ako druhý sa umiestnil Tomáš Bezdeda a na tretie miesto by som dal Martina Kelecsényiho. Ostatní nestoja za zmienku. Úprimne povedané, toľko zlej hudby som nepočul od čias, čo som prestal počúvať rádio. Cítim sa, ako keby sme pol roka strávili vyberaním desiatich najlepších maliarov na Slovensku a oni potom namaľovali dajme tomu... panelák! To jest niečo šedé, hranaté, zúfalo nezaujímavé, čo pozná každý, čo tu už tisíckrát bolo a pričom všetci dúfajú, že znova sa to neobjaví. Opätovne sa potvrdilo, že môžeme mať milión nadaných spevákov, je to na nič, keď im nemá kto skladať texty a hudbu. Je smutné, že jediné, na čo sa slovenskí producenti zmôžu sú trápne veršovanky na úrovni škôlky a hudbu, akú zloží priemerný študent Základnej umeleckej školy. Ak chce niekto počuť inteligentné texty na úrovni, nech si vypočuje album Lipa spieva Lasicu.

V Amerike sa táto súťaž volá PopIdol a ten názov je oveľa výstižnejší. SuperStar evokuje myšlienku, že sa snáď hľadá niekto, kto je výnimočný. Blbosť! V skutočnosti je celá súťaž o tom, pretlačiť do povedomia ľudí ďalšie popové hviezdičky regionálneho formátu. Nezáleží na tom, ako spievajú, nezáleží na tom, aké majú hudobné smerovanie. Predstava, že si budú spievať, čo sa im zapáči je naivná a vydavateľstvo ich dá rýchlo „do laty“. Jediné, čo sa na Slovensku masovo predáva je mainstreamový popík typu No Name, nový Elán a pod. Nové albumy finalistov sú presne také isté. Bez farby, chute, zápachu. Ako by povedal jeden známy: „Nemá to gule!“ Netuším, ako vyzerajú zmluvy, ktoré museli podpísať s nakladateľstvom, ale predpokladám, že sú kruto nevýhodné. Ostáva len dúfať, že do nasledujúcich albumov už budú môcť vložiť viac zo seba a až potom sa ukáže, kto na to naozaj má a kto nie. Nádej umiera posledná, len aby nám pri všetkom tom čakaní neodumrel hudobný vkus...

Juraj Zámočník

Juraj Zámočník

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Krásny, šarmantný, inteligentný, rozhľadený a za každých okolností skromný... Zoznam autorových rubrík:  Zo života (môjho)For FriendsPostrehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu